ČO SOM SA NAUČILA ZA 18 ROKOV?

by - apríla 20, 2018

 18 rokov nie je málo a za ten čas som sa veľa toho naučila, dozvedela a samozrejme som za ten čas vykonala aj pár chýb. 
Ale aké ponaučenia som získala za 18 rokov?

1. SOM SAMA SEBOU, NECH TO STOJÍ, ČO TO STOJÍ!

Samozrejme, každý si môže povedať, že je sám sebou a nie je to tak. Dlho som si to myslela aj ja, pozerala som filmy a snažila sa napodobniť dievčenskú postavu, ktorá mala veľa ,,priateľov". Vôbec mi nevadilo, že je to len film. Určite to poznáš aj ty, keď jednoducho chceš byť perfektná a mať okolo seba veľa priateľov. Nevedela som, ako som si tým ubližovala. Dokonca som uverila, že áno, som to naozaj ja. NEBOLA SOM! A som vďačná, že som si to uvedomila a nehrám sa na niečo, čo nie som doteraz. Je to ten najhorší pocit, keď viete, že ľudia majú radi len vašu pretvárku. Že nemajú radi vás, vaše skutočné ja. A jedného dňa som si dupla. Povedala som si dosť. Už viac som nechcela byť niekým iným.

Uvedomila som si, že nech by som sa snažila akokoľvek, nikdy by som nedokázala oklamať moju skutočnú podstatu. A cítila som, ako sa za ten čas zvíjala vo mne a snažila sa vyjsť von. A ver mi, keď som si sama pred sebou priznala, kto naozaj som, získala som nový pohľad na svet. Musela som čeliť tej chybe tým, že zrazu pri mne zostalo veľmi málo ľudí. Že všetci odišli, akonáhle videli, že už nie som taká, na akú som sa hrala. A bolo to to najlepšie rozhodnutie, aké som urobila - priznať si, kto skutočne som bolo náročné a to obdobie bolo neznesiteľné, ale dokázala som to.

 A môžeš to dokázať aj ty. Jediné, čo musíš urobiť je postaviť sa pred zrkadlo a zhodiť tú masku, za ktorou sa každý deň skrývaš. Je za tým len strach - že ťa budú všetci nenávidieť za to, aká si. Vždy bude niekto, kto ťa bude nenávidieť a znepríjemňovať ti život. Ale musíš sa rozhodnúť, či chceš tých falošných priateľov alebo si chceš nájsť ľudí, ktorým nebude vadiť, že si výbušná, sarkastická alebo miestami povrchná. Musíš sa rozhodnúť, ako som sa musela rozhodnúť ja a milión ďalších ľudí na tomto svete. Či ti stojí za to každé ráno nasadzovať masku, za ktorou sa zbabelo skrývaš alebo naberieš odvahu a ukážeš, aká naozaj si. Pretože si úžasná. A výnimočná. Tak buď sebou!

2. ŽIJEM NAJLEPŠIE AKO VIEM!

Nejdem vám tu opisovať môj ,,dokonalý" život. V mojom živote som sklamala a stratila toľko ľudí, že už to ani nepočítam. Povedala som veci, na ktoré nie som hrdá a spôsobila niekomu bolesť. Možno si teraz myslíš, aký zlý človek som. A ja sa zasmejem. Nie som. Pomohla som veľa ľuďom aj napriek tomu, že oni mi nikdy nepomohli späť. Ale ani o tomto nejdem hovoriť. Svoj život sa snažím žiť najlepšie, ako dokážem.

A keď niekomu ublížim, nie je to naschvál. Ide o to, že sa niekedy ocitnem v situácii, kedy nemám na výber a moje rozhodnutie má vplyv aj na ľudí okolo mňa. Možno to sama poznáš! Možno vieš, aké to je stáť na rázcestí a aké ťažké je si vybrať tú správnu cestu. Snažíš sa v tom momente vybrať to, čo je najlepšie pre teba, nie pre iných. A tak si vyberieš. A tvoj výber má na niekoho dopad. Ale rozhodnúť sa musíš. Keď mi niekto ublížil, brala som to tragicky, okamžite som začala toho človeka nenávidieť a vôbec som nepremýšľala nad tým, prečo to urobil. Zaujímalo ma len to, že to urobil. A neskôr som pochopila, že tak ako ja, aj on sa snažil robiť tie správne rozhodnutia.

Žiť svoj život tou najlepšou cestou. Tak ako ja som niekoľkokrát stála na rázcestí, tak aj on musel prejsť rozhodnutiami. Možno ten, kto ti ublížil to neurobil naschvál. Možno sa len snažil ísť tou správnou cestou, ktorej cenou bolo ublíženie niekomu, koho mal rád. Nehľadaj za všetkým niečo zlé. Aj ja som urobila chyby, pretože v tom momente sa to pre mňa javilo ako najlepšia možnosť. Nie som jediná, ani ty nie si, kto robí chyby. Denne ich urobia všetci. Aj ten, koho považuješ za ,,dokonalého". Uvedom si, že nie vždy sa veci dajú urobiť inak. Že nie vždy si vyberieme dobre. Že ak máš ísť tou správnou cestou, musíš stratiť niekoho, na kom ti záleží. Skús vo veciach hľadať príčinu. Nezačni hneď nenávidieť.


3. TEN, KTO SA TI OTOČIL CHRBTOM NESTOJÍ ZA MOJU POZORNOSŤ!

Častokrát sa mi stalo, že v núdzi sa mi niekoľkí otočili chrbtom a ja som sa ich stále pýtala, prečo! Dožadovala som sa zúfalo odpovede, bolelo ma to, pretože som vedela, že ja som skočila, keď oni poprosili. A zrazu, keď pomoc potrebujem ja, nikto tam nebol. Nikto nepočul môj krik. Všetci boli voči mne ľahostajní a ja som aj napriek tomu vtieravým hlasom prosila, aby mi dali odpoveď, ktorú mi aj tak nedali. Najhoršie na tom bolo, že som im hneď uverila ich zúfalé a úbohé výhovorky, prečo sa mi otočili chrbtom. Časom som si však uvedomila, že sa mi neoplatí za nimi ,,doliezať". Že mám svoju hrdosť a nemôžem sa nechať umlčať ich ,,prepáč". A tak som sa im usmiala do tváre a otočila sa im chrbtom. Ľuďom musíš ukázať, že s tebou nemôžu ,,zametať".

 Že ťa musia brať ako seberovnú. A že ak sa ti otočia chrbtom, neboli to praví ľudia na správnom mieste. Doteraz tomu nerozumiem. Prečo sa mi otočili chrbtom, keď ja som vždy pribehla, keď potrebovali. Keď mi došlo, o čom to všetko bolo, mala som chuť dať si poriadnu facku za to, aká slepá som bola. Ako som nevidela, že ma len využívali. Ak potrebuješ, daj si tú facku. Nenechaj so sebou mávať len preto, že sa bojíš, aby si nezostala sama.

Pamätaj, na svete nikdy nezostaneš sama. Stále bude s tebou rodina - j keď ju možno odháňaš, pretože potrebuješ priateľov, ale uvedom si jednu vec: rodina tu bola s tebou od samého začiatku a neopustila ťa, ani keď bolo najhoršie. Neotočili sa ti chrbtom. Venuj pozornosť ľuďom, ktorí sú tu s tebou aj v najhorších chvíľach. Prestaň naháňať ľudí, ktorí sa ti otočia chrbtom pri najbližšej príležitosti. Buď hrdá na to, aká si, akú rodinu máš a venuj pozornosť tým, ktorí si to zaslúžia. 

4. HNEV, KTORÝ V SEBE MÁM, JE LEN MÔJ! 

Keď som sa nahnevala, kričala som na všetkých. A robím to aj teraz - ale menej. Pravdou je, že častokrát sa stáva, že ma niečo nahnevá a kričím na niekoho, kto za to nemôže. Tým pádom môj hnev prenesiem aj na neho. Je to naša prirodzená reakcia, kričať na všetkých, kto nám príde pod ruku. Lenže môj hnev je len môj. A musím ho prekúsnuť sama. Nemôžem ho prenášať na druhých. Ak ma nahnevá kamarátka, snažím sa nájsť príčinu toho, čím na nahnevala a pokojne jej povedať, aby to nerobila. Ale samozrejme, priznám sa, niekedy sa to pokojne povedať nedá a zvýšim na ňu hlas.

 Ale ak ma nahnevá to, že mi padne kniha na zem, pretože som nešikovná ja, nemám dôvod kričať na človeka, ktorého stretnem alebo ktorý na mňa prehovorí. Hnev je ako parazit. Nakazuješ ním druhých bez toho, aby si si to uvedomovala. Nehovorím, že ho máš dusiť v sebe. Ak ho chceš vykričať, otvor okno a krič. Ale nikdy ho nevykrič na svojich blízkych. Ver mi, práve vďaka hnevu vzniknú najväčšie a najzbytočnejšie hádky.

5. SLOVÁ VEDIA UBLÍŽIŤ VIAC, AKO SI DOKÁŽEŠ PREDSTAVIŤ!

Slová. Hovoríme ich každý deň, no často vypustíme tie slová, ktoré by sme najradšej nikdy nevypustili. A nehovorím len o vulgarizmoch, ktoré niekomu niekedy vyletia alebo ich niekto používa v každej vete. Hovorím o obyčajných slovách, ktoré sa niekedy zdajú ako neškodné, ale v skutočnosti režú ako britva. Aj mne sa stalo, že mi kamarátka povedala niečo zo srandy, ale ja som to ako srandu nebrala, lebo ma jej slová zranili. Samozrejme, že som aj vyslovila slová, ktoré by som najradšej vzala späť. Preto vyberaj slová opatrne. Premysli si ich, použi ich proti sebe, ako by si sa cítila, keby tie slová povedal niekto tebe. 

6. MINULOSŤ JE MINULOSŤ!

Nikdy neprestanem myslieť na pár vecí, ktoré sa stali v minulosti. Ani neprestanem myslieť na tie zlé veci, ktoré som povedala. A takisto sa nikdy nepoučím a stále budem premýšľať nad tým, čo sa už stalo. Ale aj napriek tomu sa snažím žiť tu a teraz - aj keď každú noc pred spaním si prehrávam udalosti z minulosti, ktoré nezmením. Je to preto, lebo to nedokážem zastaviť. Ale snažím sa to obmedzovať. Snažím sa myslieť na to, aké dobré veci sa stanú zajtra. Už mám dosť myslenia na veci, ktoré sa udiali včera, pred týždňom alebo pred rokom. Unavuje ma to. Berie to moju energiu a radosť.


7. NESÚDIM!

Nie som jediná, komu sa niekedy v hlave premietnu myšlienky na niekoho, koho nepoznám typu: čo to má na sebe, čo to robí a podobne. V minulosti to tak bývalo. Ale teraz prejdem okolo každého a hlavou mi neprejde ani jedna myšlienka. A to neklamem. Prestala som sa zaujímať o život tých, ktorých nepoznám a neviem o ich živote vôbec nič. Pomáham ľuďom, ktorých poznám, keď im chcem poradiť, poviem čo sa mi nepáči.

Ale ak prejdem okolo niekoho, kto má obuté tie ponožky, ktoré sa mi nepáčia, nepozerám na neho posudzujúcim pohľadom. Každý nosí to, čo sa mu páči. Pretože viem, že možno sa niekomu nepáči to, čo mám na sebe ja. Takisto som sa naučila ignorovať aj tie pohľady, ktoré ma súdia za niečo, čo je len moja vec a o čom nevedia nič. Ale ako sa zbaviť tých súdiacich myšlienok?

 Nie je to jednoduché. V prvom rade sa musíš naučiť, aké sú tvoje priority v živote - čo máš na prvom mieste. Musíš si uvedomiť, že máš okolo seba priateľov, ktorí potrebujú viac pozornosti ako neznámi ľudia na ulici. Každý je predsa nejaký a nikto nemá právo súdiť, posudzovať a hodnotiť. Nie si porota, si obyčajný človek rovnako ako ten, ktorého súdiš. Uvedom si to. 

8. ÚPRIMNOSŤ JE TO, ČO VYHĽADÁVAM!

Nemôžem o sebe povedať, že som bývala nejaká obrovská klamárka. Ale ani som nebola celkom úprimná tak, ako teraz. Dnes poviem to, čo mám na srdci. Často som si úprimnosť mýlila s nenávisťou. Keď mi ľudia povedali pravdu, urazila som sa alebo v noci ležala v posteli a nemohla zaspať, pretože som rozmýšľala, prečo ma tak nenávidí. Tieto okolnosti ma naučili byť úprimnou. Aj keď pravda bolí, sama nedokážem povedať kamarátke, že sa jej hodí niečo, čo jej vôbec nepristane.

 Ona sa možno urazí, ale ja mám čisté svedomie, že som správna osoba a záleží mi na tom, aby si o nej nešepkali. A takisto viem, že to pochopí. Pretože mám okolo seba ľudí, ktorí ma poznajú a vedia, kedy žartujem a kedy hovorím vážne. Jedného dňa sa sama popáliš na tvojom vlastnom klamstve. Zamotáš sa do neho a bude ťa to bolieť viac, ako keď povieš pravdu. Ty nikdy neovplyvníš, ako ľudia tvoju pravdu prijmu. A ten, kto nevie prijať pravdu, bude trpieť. Ale ako sa hovorí: všetci sa učíme na vlastných chybách. 

9. POMÁHAM KAŽDÉMU, KTO TO POTREBUJE A KTO POŽIADA!

Predtým, ako to rozviniem, opýtam sa ťa jednu vec. Odpovedz pravdivo. Keď niekomu pomáhaš, čakáš od neho pomoc späť? Každý čaká, že keď niekomu pomôže, ten človek mu pomôže späť. A keď nie, zaprisahá sa, že mu už nikdy nepomôže. Aj ja som bola taká. Ale naučila som sa, že každé dobro sa vráti.

Buď prostredníctvom človeka, ktorému pomôžeme alebo prostredníctvom niekoho, komu sme nepodali pomocnú ruku. Ale vždy sa dobro vráti. Každá pomoc sa vráti. Možno si pomyslíš, aká hlúposť to je, ale zamysli sa. Naozaj vždy čakáš niečo za niečo? Pomoc za pomoc? Naozaj nedokážeš pomôcť bez toho, aby si od toho človeka dostala niečo na oblátku? 
,,Pomáhaj, pretože chceš. Nie, lebo musíš."

10. VENOVAŤ SA TOMU, ČO JE PRE MŇA DÔLEŽITÉ JE LEPŠIA CESTA AKO VENOVAŤ POZORNOSŤ NIEČOMU, ČO MI SPÔSOBUJE NEGATÍVNU ENERGIU!

Veľa z nás sa raz zastaví nad nepodstatnými vecami, rieši ich do hĺbky, zúri, pretože veci nie sú tak, ako by si predstavoval. A ja sama som sa niekedy zamýšľala nad úplnymi hlúposťami, ktoré môj život nijak neobohatili, naopak, len mi spôsobili negatívnu energiu. Bod zlomu nastal, keď som sa začala venovať písaniu, vtedy som pochopila, že moju pozornosť smerujem zlým smerom, ktorý mi spôsobuje len hnev.

Preto som sa začala zaoberať vecami, ktoré ma robia šťastnými, trávim čas s priateľmi, ktorí ma chápu a vedia o mne všetko. Dala som môjmu životu nový smer, keď som vystúpila z mojej zóny a pridala sa do folklórneho súboru. Už viac nepremýšľam nad nepodstatnými a nedôležitými vecami, ktoré môj život zaťažujú len zlou náladou, hnevom. Zameraj svoju pozornosť na veci, ktoré sú pre teba dôležité. Venuj sa ľuďom, ktorí ťa napĺňajú dobrou náladou, pozitívnou energiou a silou. Nevenuj pozornosť niečomu, čo ti spôsobuje hnev. 

11. SMIECH JE SVETLO, KTORÉ ROZŽIARI AJ TÚ NAJTEMNEJŠIU TMU!

Určite vieš, aký je to krásny pocit, keď sa úprimne smeješ. A možno si si aj ty všimla, ako tých úprimných smiechov ubúda. Svet je uponáhlaný, nikto nemá čas vôbec na nič. Všetci sú stále zamračení, nevľúdni, drzí a negatívni. A vôbec nevedia, ako by sa cítili, keby sa začali smiať. Keby pustili do svojho života svetlo smiechu a zasmiali sa od srdca. Smiech milujem. Dokáže ma naladiť, myslím vďaka nemu pozitívne a cítim sa šťastne. Som typ človeka, ktorý sa smeje na všetkom. Niekto by si možno pomyslel, že v mojom živote nie sú žiadne starosti. Ale boli, sú a aj budú. Len si to nepripúšťam tak, ako viacerí. Všetko závisí od teba. 


Nadýchni sa. Uvoľni svoju myseľ. Nikdy nevieš, čo do tvojho života príde. Nevieš, ako sa ti raz zmení život. Ani len netušíš, čo sa stane zajtra. Možno si hovoríš, že budeš navždy vo svojej pokojnej zóne, ale raz možno príde deň, kedy sa ti život otočí o 360° a pochopíš, že už nič nebude tak, ako bolo.

Nechaj sa inšpirovať, miluj samú seba, pretože si dokonalá a venuj svoju pozornosť tomu, čo ťa rozosmeje. Zavri dvere tomu, čo ťa rozplače, spôsobí ti bolesť alebo hnev. Postav sa strachu vyskúšať niečo nové a urob ten veľký krok, ktorý ťa posunie vpred. Si silná tak, ako si ani nevieš predstaviť. Využi svoju silu na to, aby si si splnila sny a dokázala prejsť všetkými prekážkami, ktoré ťa postretnú. Buď šťastná. Usmievaj sa, pretože úsmev je to najkrajšie, čo môžeš do sveta dať. Pamätaj:

,,LÁSKA VŽDY VYHRÁ!"

S láskou,
Nikol,xoxo










You May Also Like

0 komentárov